Zápisky z Nemecka

Znova raz sa mi podarilo, stať sa členom zaujímavej skupiny ľudí. Tentokrát to bola sedemčlenná skupina študentov architektúry STU, ktorí dostali príležitosť ísť na výmenný pobyt Erasmus do Nemecka, presnejšie do Weimaru, konkrétne na univerzitu Bauhaus.

2014-02-07 13-32-27

Začal by som predstavením mesta Weimar. Weimar je mesto so 64 000 obyvateľmi, ležiace v strede Nemecka 285 km od Berlína a 340 km od Prahy. Mesto je turisticky známe a vyhľadávané vďaka pôsobeniu Martina Luthera, ale hlavne Goetheho a Schillera. Druhým dôvodom návštevy turistov je univerzita Bauhaus, ktorá bola založená Henrym van de Veldem. Henry van de Velde je považovaný za jedného zo zakladateľov smeru Art Nouveau. Tu, vo Weimare, založil školu umeleckého smeru Arts and Crafts, ktorá sa neskôr stala školou Bauhaus. Táto univerzita, dovolím si nazvať, je pojmom vo svetovom slovníku spojeným s výrazmi umenie, design a architektúra a práve nám siedmym sa stala domovom na jeden rok.

Nenapísal som však tento článok, aby som sa chválil tým, aká príležitosť sa nám naskytla, hoci študovať na tejto výnimočnej škole beriem ako úspech. Mojou snahou je poukázať na určitý fakt. Tým faktom je to, že právo na štúdium na akejkoľvek škole má každý. U nás je bohužiaľ faktom aj to, že veľa študentov s pohybovým obmedzením si musí vyberať školu nielen na základe svojich snov a túžob, ale i s ohľadom na dostupnosť a možnosti vstupu do samotnej školy a pohybu v nej. Každému je známe, ako sú – resp. nie sú vysoké školy na Slovensku debarierizované. Som študentom FA STU. Nechcem našu školu haniť, je to ale škola, ktorej prostredie najlepšie poznám. Preto aj viem, že naša univerzita je dokonalým príkladom nedostupnej školy. Školy, ktorá svojimi bariérami neumožňuje, či obmedzuje štúdium potenciálnych študentov s hendikepom.

Preto chcem týmto článkom poukázať na to, ako by sa veci mali riešiť. Alebo aspoň na to ako ich riešili tu v Nemecku na Fakulte Architektúry v budove, ktorá je pamiatkou UNESCO. Taktiež aj na spôsob, akým sa dajú aj zdanlivo neriešiteľné veci vyriešiť.

To, ako sú veci riešené, je možno badať už pri prvom kontakte s budovou.

2014-02-07 13-38-37

Tu je vstup do jednej z novostavieb univerzitného komplexu. Na fotke je vyznačená rampa spolu so stĺpikom. Samotné tlačidlo na otváranie dverí je v pohodlnej dosiahnuteľnej výške aj pre človeka na invalidnom vozíku. Rampa je dostatočne široká.

2014-02-07 13-37-13

Na tejto sérii fotiek si môžeme všimnúť ako sa dá riešiť zdanlivo najväčší problém – a tým je fasáda objektu. Objektu, ktorý patrí pod pamiatkovú ochranu UNESCO. Fasáda je vždy šatami budovy a ak sa jedná o fasádu objektu, ktorý je symbolom istého význačného štýlu a synonyma slova Bauhaus, samotné riešenie musí byť o to citlivejšie. Výťah prístupný z exteriéru je rovnako ovládaný tlačidlom na stĺpiku, ktorého senzor reaguje na Toska kartu, čo je synonymom nášho ISIC-U. Výťah je schovaný za dverami, ktoré sa tiež automaticky otvárajú a ani nenarúšajú vzhľad fasády. Dalo by sa povedať, že nie sú očkom na silonkách, ktoré priťahuje zbytočnú pozornosť a kazí celkový dojem z krásnej dámy.

2014-02-07 13-40-31

Samotné ovládanie výťahu je v ideálnej výške. Tlačidlá sú dostatočne veľké a reliéfne. Ich čitateľnosť nie je problémom pre nikoho.

2014-02-07 13-36-12

Na tabuľke označujúcej hygienické zariadenie nebolo zabudnuté na nikoho, ani na tých najmenších.

2014-02-07 13-35-13

Každá výšková zmena v úrovni podlažia je automaticky riešená. Nik nemá problém dostať sa tam, kam potrebuje. Samotná budova školy je teda v hesle „Design for all“. Jednoducho je prístupná všade a pre každého.

2014-02-07 13-42-01

Hoci je budova pamiatkou Unesco a denne vo foyer stretávate skupinky turistov, v prvom rade je to stále škola. Miestom, ktoré je prístupné pre všetkých, nerobí rozdiely a nikoho neeliminuje svojou nedostupnosťou. Nestavať formu nad význam, to je to podstatné. Neničiť nikoho sny o vytúženom vzdelaní a nasledovnom povolaní len kvôli pohodliu zainteresovaných, nedostatku financií a hlavne kvôli nezáujmu kompetentných.

Foto: Michal Detko

ondrej

Ondrej Kövér

Do tímu go-ok som sa zaplietol pri súťaži návrhu na Kollárovo námestie, počas štúdia na FA STU. Ako študent som mal možnosť cestovať a takisto sa zúčastniť na študentskej stáži na Bauhaus University vo Weimare, vďaka čomu vznikli aj moje príspevky. Momentálne sa snažím o ukončenie druhej vysokej školy vo Viedni.