V roku 2016 sme sa stali oficiálnymi ambasádormi odvážnej myšlienky The Accessible Icon Project, od Sary Hendren a Briana Glenneyho – bostonských tvorcov a aktivistov. Plne sa stotožňujeme s myšlienkou, že „klasické“ logo vozičkára by malo byť nahradené jeho dynamickým ekvivalentom, ktorý v sebe nesie navyše svoje posolstvo. Od teraz sa budeme snažiť vniesť nový symbol aktívnej prístupnosti do praxe a ponúkame vám logá a asistenciu pri ich implementácii, aby ste tak mohli robiť aj vy.

 

Ikona je ako slovo

O projekte

Sara Hendren, Feb. 2016

Projekt symbolu prístupnosti vznikol z dizajnového aktivizmu. Začalo to grafickým návrhom a vyústilo v spoluprácu s ľuďmi so zdravotným postihnutím a ich podporovateľmi na vytváraní lepšieho a prístupnejšieho sveta.

“Ako prosperujú mestá využívajúce nové symboly a ako je možné pozmeniť vlastné mesto, aby bolo prístupnejšie?”

Túto otázku som si kládla s Brianom Glenneym, keď sme začali meniť klasický modro-biely symbol označujúci miesta pre zdravotne postihnutých. Na mojom webe som sa venovala vytváraniu zbierky symbolov vyznačujúcich sa lepším dizajnom, a to už od roku 2010. Boli zriedkavé, ale dali sa nájsť – či už na miestach prekypujúcich dizajnom (múzeá, galérie), alebo na stenách obchodov.

Pôvodný medzinárodný symbol prístupnosti, vytvorený v roku 1960 Susannou Koefoed. Jeho prínos je z historického hľadiska nesmierne dôležitý. Jeho hranatý dizajn (dizajn s rovnými čiarami) však neznázorňuje ľudské telo v pohybe tak ako iné bežné symboly, ktoré nájdete na verejných miestach.

Dvere v obchode s nalepeným symbolom, ktorý znázorňuje pohyb v priestore, s čiarami zobrazujúcimi pohyb.

Rozdiel medzi týmito dvoma ikonami je tak veľký, že som až nechápala, prečo sa ten druhý nevyužíva častejšie. Keď sme s Brianom dávnejšie spolupracovali na iných projektoch, navrhol, že by sme niečo mohli spraviť s existujúcimi symbolmi. Jeho skúsenosti v street arte nás hneď naviedli na možnosť využitia sprejovania, ale nakoniec sme sa rozhodli neísť týmto smerom. Prvé experimenty však vyzerali takto:

Umiestnenie vinylovej postavičky na vozík – prvý prototyp.

Pokusy skončili v roku 2011 s priesvitnou nálepkou vo forme štvorca, ktorá znázorňovala ako pôvodný, tak i nový obrázok zároveň.

Rozmiestnením týchto nálepiek po Bostone sme začali istú formu streetart kampane. Vedeli sme, že pozmenením pôvodných symbolov pomocou grafitov vzbudí otázky verejnosti omnoho provokatívnejšou formou, než prosté zavedenie nového dizajnu symbolu prístupnosti dákou profesionálnou firmou. Vieme, že lepšie ikony už predsa existujú.

Od roku 2011 si nás začali všímať aj médiá, čo nás skontaktovalo s ľuďmi po celom svete – či už samotných ľudí s postihnutím, alebo ich podporovateľov. Tí bojujú za práva ľudí s postihnutím v rôznych formách a úplne odlišnom kontexte, s akým sa zaoberáme my v Bostone.

Vytvorenie tohto networku doslova stonásobne prekonalo naše očakávanie. Naši sympatizanti nám vraveli, že by chceli staré symboly nahradiť novými aj v reálnej podobe, nie len nálepkami v rámci street art kampane. A tak náš projekt začínajúci vo forme guerillového aktivizmu prerástol do sociálneho projektu – Projekt symbolu prístupnosti (* guerilla marketing je nekonvenčný, univerzálny marketing, ktorý tvorí maximálny zisk pri minimálnych investíciách). Dali sme sa dokopy s Tim Fergusson Sauderom, profesionálnym grafickým dizajnérom a ten nám pomohol dať našim symbolom profesionálny punc.

S tímom sme rozmýšľali nad rôznymi možnosťami, kým sme prišli na finálnu verziu.

Finálna verzia v modrej a bielej farbe zodpovedajúcej štandardnej farebnej schéme pôvodného symbolu. Na novej ikonke je už len jedno koleso akoby prerezané na poly, čo znázorňuje, že je v pohybe.

Tu si môžete všimnúť štandardné symboly ISO DOT 50, ktoré vidíte na najrôznejších miestach. Osoby znázornené na týchto symboloch majú oblé končatiny, pripomínajúce tvar ľudského tela. Veríme, že naša nová ikona je podobná týmto štandardným a prispôsobením pôvodného symbolu prístupnosti, je tak prirodzenejším doplnkom tejto skupiny symbolov.

V našom meste, v Bostone, nás oslovila firma Triangle, Inc s nápadom, či by sme s nimi nevytvorili verejné akcie, na ktorých by sa menili staré symboly na verejných priestranstvách. Myšlienka sa nám veľmi zapáčila. Tieto podujatia nie sú ani tak veľmi o samotných symboloch, ale skôr o budovaní povedomia o prístupnosti verejných priestorov – úpravou miest ktoré máme, signalizujeme kolektívnu snahu o vytvorenie inkluzívnejšej budúcnosti.

Ľudia po celom svete využívali náš symbol na podujatia ako tieto. Dali sa dokopy skupinky ľudí, ktorí premaľovali staré značky a využili túto príležitosť na rozširovanie povedomia o problematike postihnutých ľudí v lokálnom či medzinárodnom kontexte.

Akcie vyzerali ako napríklad táto na obrázku. Aktívni ľudia s postihnutím sa rozhodli verejne hovoriť o svojej situácii so širokou verejnosťou. Samotný akt premaľovávania dával týmto akciám jasný „lajtmotív“. Je dôležité poznamenať, že išlo viac o samotné podujatie, ako o premaľovanie symbolov.

Od začiatku našej práce v roku 2010 sme videli stovky rôznych použití, alebo modifikácii. Projekt už v podstate nepatrí nám. Dostal sa ďalej, ako sme pôvodne čakali a to nám robí ohromnú radosť. Je pre nás však dôležitejšie, že sa z toho stal nástroj propagácie pre našich priateľov a sympatizantov, ktorí v ňom nevidia len symbol, ale istú metaforu poskytujúcu im priestor na realizáciu. Najviac nás teší to, že projekt má teraz vlastný život v rukách iných ľudí a môžeme ho považovať za globálny. Nájdete ho v stovkách miest, vo verejných a súkromných organizáciách, alebo použitý jednotlivcami. Keď sme začínali, takýto rozmach by sme si netrúfali očakávať ani za milión rokov.

Značka pri nemocnici v Naí Dillí v Indii.

Takmer každý týždeň nám niekto pošle fotografiu zo sveta s naším symbolom. V tomto prípade ide o recepciu slúžiacu k registrácii na konferenciu.

Tu si môžete všimnúť malý symbol na obrubníku. Pripomína street art, s ktorým sme začínali.

Symbol nájdeme aj v oficiálnom kontexte, ako napr. na stránke Ministerstva financií USA.

Symbol sa dokonca dostal do zbierky múzea moderného umenia, čo nás veľmi potešilo.

Pár poznámok k dizajnovému aktivizmu

Čo je to dizajnový aktivizmus?

Dizajnový aktivizmus využíva dizajn ako nástroj na vytvorenie spoločenskej debaty. Nerieši problém, ako je to v prípade industriálneho dizajnu, ale vytvára sériu otázok, alebo návrhov využitím dizajnového média. Neponúka riešenie, ale vyprovokuje v človeku otázku.


Prečo si myslíte, že tento projekt v sebe skrýva aktivizmus?

Je jednoduché pozrieť sa na náš symbol a povedať si, že ide o klasický projekt grafického dizajnu. Často dostávame otázky na vlastnosti symbolu samotného a prečo je teda ten náš lepší ako iné návrhy. Je však dôležité poznamenať, že samotná grafika je len zlomok z celej práce. Ako sme povedali na začiatku, neboli sme prví, kto sa rozhodol zmeniť podobu pôvodného symbolu. Náš projekt začal práve sledovaním rozdielov medzi klasickým symbolom a tými, ktoré vznikali.

Náš projekt považujeme za aktivizmus preto, že sme začali streetartovou kampaňou, ktorá pozmeňovala verejné priestranstvo a graffity boli dostatočne provokujúce, aby sa toho chopili média. Využili sme záujem médii o legitímnosť a právnu stránku nášho aktivistického počinu na to, aby sme mohli komunikovať našu agendu – problematiku ľudí s postihnutím, otázky ohľadom prístupnosti a inklúzie. Všimli sme si, že tie najobdivuhodnejšie skutky, prinášajúce dobro pre spoločnosť, nedostatú také mediálne pokrytie, ako kultúrne podujatia. Ľudia s postihnutím zažívajú rovnakú mediálnu a politickú „neviditeľnosť“, keď ich hlas zasiahne len rovnako vyčlenené skupiny spoločnosti. Takisto sa pri propagácii inklúzie venuje príliš veľa snahy na cieľovku tých, ktorí práva ľudí s postihnutím a problematiku prístupnosti už sami považujú za dôležitú. Chceli sme, aby naše myšlienky konfrontujúce prístupnosť zasiahli širšiu verejnosť, aby z toho vznikla debata, ktorú nemožno len tak ignorovať. Niekedy sa nám zadarilo dostať k mikrofónom aktivistov, ktorí od médii nikdy nedostali príležitosť hovoriť o svojej činnosti.

Dizajn prvého symbolu bol vo svojej podstate tiež aktivizmom a nie ponúknutím „nového riešenia“, minimálne teda počas samotných začiatkov našej činnosti.

Dlho sme debatovali o tom, ako by mal vyzerať prvý symbol, ktorý použijeme v našej street art kampani. Nakoniec sme došli k riešeniu vo forme transparentného symbolu, ktorý ukáže starý a nový symbol zároveň. Vedeli sme, že to nebude dosť na to, aby sme ponúkli svetu „lepší symbol“. O to nám ale ani nešlo. Na miesto toho sme chceli vytvoriť grafiku, ktorá zapôsobí ako veľký otáznik. Práve udržiavaním tohto otázniku ďalej vo forme spolupráce, eventov, diskusii a výstav, sme udržiavali tento aktivizmus živým.


No dobre, ale tak je to street art alebo je to dizajn?

Už je to oboje – začali sme ako street art kampaň, ale neskôr sa na nás ľudia začali obracať s tým, že chcú nový oficiálny symbol.


Nie každý vozičkár je taký “makač”, že sa bude roztláčať ako ten na obrázku. Čo s tým, ktorí tak nerobia?

Dobrý postreh, túto otázku sa nás pýtajú všetci na interview. Tá ruka poháňajúca vozík dopredu je symbolická. Podobne ako všetky ikony sú symbolmi a nie sú skutočnou reprezentáciu.


Považujem sa za človeka s postihnutím, ale nie som na vozíku. Prečo by mal tento symbol reprezentovať všetkých ľudí so špeciálnymi potrebami?

To je tiež zaujímavá otázka, akým spôsobom môžu iné symboly dopĺňať medzinárodný symbol prístupnosti.

Berme však do úvahy aj nutnosť štandardizácie a ľahkej rozpoznateľnosti symbolu všade po svete. Jeho kontrastná farebná kombinácia a štandardizovanosť umožňuje ľahkú rozpoznateľnosť symbolu kdekoľvek a kýmkoľvek. V tom spočíva sila, ako nášho, tak i iných medzinárodných symbolov.


Predsa len je to len obrázok. Nie je to celé len o politickej korektnosti? Alebo, nemali by ste venovať svoju snahu niečomu zmysluplnejšiemu, čo stojí za tú námahu, napríklad docieleniu skutočnej zmeny?

Túto otázku dostávame pomerne často. Sme si vedomí nástrah dizajnovej práce, keď je niekto pohltený samotným dizajnom natoľko, že neberie do úvahy všetky ostatné, s tým úzko súvisiace veci. Už do samotného začiatku projektu nám šlo o politickú a kultúrnu zmenu v tom, ako ľudia vnímajú problematiku prístupnosti. Tiež vieme, že kopec iných autorov sa venovali podobnej téme aj pomocou priameho aktivizmu.

Našu prácu vnímam ako protiklad k priamemu aktivizmu. Je to taký symbolický aktivizmus. Je to práca, ktorá sa ťažko kvantitatívne meria, ale dokáže priniesť spoločenskú zmenu. História je svedkom toho, že tvary a formy ktoré vidíme a počujeme, sa pretavujú do nášho kognitívneho vnímania sveta a toho, čo vnímame na niektorých veciach. Či už vlády, alebo inštitúcie, diktátori alebo aktivisti, každý používa symboliku ako jazyk na presviedčanie, kladenie otázok alebo zastrašovanie, či donucovanie. My chceme byť súčasťou zmeny zdola, ktorá rozširuje práva a pomáha vytvárať rovnováhu.


Nebojíte sa, že sa to zvrhne do plytkého aktivizmu v zmysle „poďme si premaľovať ikonky na značkách“?

Samozrejme, a veľmi sa toho obávame. Náš symbol sa využíva v rôznych oficiálnych kontextoch, aj na verejnosti, takže jeho status a povesť sú pre nás dôležité. Nedokážeme však zabrániť tomu, aby niekto nezneužil „prefarbovanie symbolov“ na svoje vlastné ciele, resp. bez toho, aby sa tým sledovalo niečo viac v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Snažíme sa ale komunikáciu na našej stránke prispôsobiť tak, aby sme podobné počiny nepodporovali.


Identifikujete sa sami ako ľudia s postihnutím, alebo ako ich podporovatelia?

V našom tíme sme vždy mali ľudí, ktorí sa považovali za ľudí s postihnutím, alebo ľudí, ktorí mali takých kolegov, alebo rodinných príslušníkov. Je pre nás dôležité mať okolo seba takýchto ľudí, aby sme dodržiavali princíp „nič o nás bez nás“. Otázka podporovateľov je ale rovnako dôležitá. Náš projekt by mal byť vnímaný ako iné iniciatívy, ktoré sa snažia poprepájať podporovateľov so širšou verejnosťou, ktorá považuje problematiku postihnutia za opomenutia hodnú, alebo irelevantnú.


Teda, máte v tom jasno. Chceli by ste nám povedať ešte niečo?

Jeden múdry radca nám raz povedal, že ak vytvoríme nový symbol prístupnosti, automaticky tým odpíšeme iné symboly. Vieme, že symbol vozíčkara nedokáže dostatočne reprezentovať všetky druhy postihnutia. Taktiež náš projekt treba chápať v kontexte USA, v kultúre nám vlastnej. Za posledných 5 rokov nás ale neuveriteľne povzbudili pozitívne reakcie a to nám dáva jasný dôkaz o tom, že naša práca má zmysel. Dúfame, že podobne sa na to budeme môcť pozrieť aj za ďalších 5 rokov.

Použitie loga

Logo na stiahnutie