Baroková záhrada na Bratislavskom hrade je bezbariérová. Teda tak trochu. Teda miestami vôbec.

Dostaneme sa tam!

…znelo moje zvolanie na Silviu. Povedali sme si v go-ok, že budeme dávať von viac pozitívnych správ a toto začínalo sľubne.

Blížili sme sa ku vstupu do záhrady na dvoch vozíkoch, plus asistentka Vierka. Silvia ma podľa jej sloganu „Potiahneme sa“ ťahala hore kopcom po ceste plnej mačacích hláv na jej elektrickom vozíku a ja som sa jej so svojim (perfektnom, no nie do terénu) vozíku držal ako kliešť, lebo sa mi ani v takom teple makať hore kopcom nechcelo. Rozumejte, to akoby som bol na horách v štekloch a je plus štyridsať. Ale poradili sme si.

O „skejtparku nad Keltmi“, ako už mnohí barokovú záhradu na Bratislavskom hrade volajú, bolo popísané dosť. Teda nie dosť na to, aký je to prúser, ale my sme jej chceli dať šancu. My sme sa na ňu išli pozrieť z iného uhla, z pohľadu bezbariérovosti, prístupnosti, priestoru na oddych aj pre tých menej pohyblivých a boli sme zvedaví, čo ponúkne svojim návštevníkom. Všetkým. Priznávam, ako pri každej novej stavbe na Slovensku, mám vždy najprv stiahnutý žalúdok. Dostaneme sa vôbec dnu? Čo nás tam za prekvapenia v podobe bariér čakajú? Sú to vždy oprávnené obavy, to preto. A preto to moje zvolanie na úvod.

 
Nebudeme vás dlho napínať

Predstavme si modelovú situáciu, žiaden extrém, nič nezvyčajné. Zo zahraničia vám príde návšteva, ktorá je na tom vozíku tiež. Kľudne starší strýko, cukrovkár, po amputácii nohy. Jeho žena, už o paličke, pomalším tempom cupitá vedľa neho, obaja však chtiví vidieť všetko čo tu máme. Baroková záhrada na Bratislavskom hrade je najlepší nápad na svete.

 
Parkovanie

Zabudnite.

 
Tak parkovanie v širšom okolí

Zabudnite.

Dobre. Nie je to vina konkrétnej záhrady, ale ani naša. Za tých x rokov, čo plačeme nad žalostným počtom turistov,  sme neboli schopní pri tak dôležitej pamiatke, akou je Bratislavský hrad, spraviť ani jedno sprosté (tobôž vyhradené pre zdravotne postihnutých) parkovisko. A nielen pri hrade. Tvárme sa teda, že sme sa k hradnej bráne dostali dákym teleportom.

 
Cesta k záhradám

Je hore kopcom, po dlažobných kockách, veď hrad – to dá logiku. Miestami uvoľnené, pár chýbajúcich. Dá sa. I keď, dalo by sa i lepšie. Stačí vycestovať za hranice a inšpirovať sa. Preskočíme, nepodstatné teraz.

barokova_zahrada_12

 
Vstup, vstupy

Vrátime sa ešte k nim, vybrali sme si hneď prvý (popri hrade sprava). Tým sa dostaneme na druhú – z piatich, kaskádovitých úrovní záhrady.

barokova_zahrada_06

 
Dnu to vyzerá takto

Budeme sa držať témy – bezbariérovosť. Ostatné necháme na vás, alebo si prečítajte napr. tento článok. Všetky chodníky sú obsypané jemným štrkom (našťastie pre kolesá vozíkov a kočíkov nie hlbokým) a na trávnaté plochy je zákaz vstupu. Narátali sme 12 riedko rozmiestnených lavičiek, žiaden tieň a fontánky na tretej úrovni záhrady. Či sú s pitnou vodou, to nevieme, bo nie sú (ešte?) označené a nevedeli sme sa k nim dostať vôbec. Zatiaľ. Vráťme sa teda k starkým. Použitý štrkovitý povrch nie je vhodný pre ľudí so zhoršenými pohybovými schopnosťami – pre ľudí na barliach, o paličke a pod., obzvlášť pri zmenách prevýšenia. Teda naša pani si musí dávať odteraz všade pozor, aby sa nepošmykla. (Aktualizované: Áno chápeme, že baroko, ale my konštatujeme). Čo sa týka bezpečnosti, vaše ratolesti ochráni od pádu z jednej terasy na druhú takéto oceľové lanko vo výške členkov a na nich tabuľka ktorá ich rozhodne odradí.

barokova_zahrada_03

barokova_zahrada_02

barokova_zahrada_01

 
Nachádzate sa tu

Vošli sme a stojíme na druhej úrovni záhrady. Na tú prvú sa dostaneme jedine po schodoch hore. A keďže sú bez zábradlia, naša babička si dvakrát rozmyslí, či tam pôjde. Strýko z pochopiteľných dôvodov zostáva na úrovni číslo dva. Tiež sa vám to začína podobať na počítačovú hru? Pokochajú sa výhľadom a keďže lavičky sú na úrovni štyri a päť, vydajú sa dole. No vlastne moment, tam vedú iba schody.

barokova_zahrada_04

 

Na rad prichádza kombinatorika, logika, náhoda a porovnanie

Starká o paličke môže zvoliť pre ňu možno riskantné schody na tretiu úroveň. Ibaže náš strýko nie. Z výhľadu môžu dedukovať, že pokiaľ vyjdú vchodom, ktorým prišli, zídu bočnou cestu – mimo záhrady dole, budú môcť vojsť opäť dnu. Síce o dve úrovne, ale budú nižšie. Na tej tretej je beztak „len tá voda“. Skrátime to: Na štvrtej úrovni je fontána, pár lavičiek a stromčeky, ktoré sa vraj rozrastú a poskytnú tieň. Všetci sme skonštatovali, že minimálne tri sa už nerozrastú. Aspoň že sme sa s našou návštevou dostali sem. Na poslednú – piatu úroveň, kde víťazí betón a štrk nad stromčekmi a lavičkami sa pozreli len tí odvážnejší. Je tu jediné miesto, kde sa na prechod medzi úrovňami použil miesto schodov zošikmený svah. Naozaj len miesto schodov, teda s takmer rovnakým sklonom. Strmé je to poriadne a v kombinácii so štrkovitým posypom si to nejeden vozičkár, či človek s barlami rozmyslí… Aj my tak. Ja som to pre tentokrát neriskol a Silvia, po krátkom váhaní, si to dole kopcom nacúvala (bezpečnejší trik – aby nepadla dopredu). Romantické zákutia s lavičkami sú teda len pre odvážnych. Na toto miesto iná cesta nevedie. Z opačnej strany záhrady sú ďalšie dve brány, ktoré vedú na úroveň tri a štyri. Za nimi bol však zatiaľ stavebný ruch, tak sa použiť nedali.

barokova_zahrada_11

Pohľad zo štvrtej úrovne smerom nahor.

 

barokova_zahrada_08

barokova_zahrada_07

 
Zhrnutie

Do záhrady s piatimi úrovňami (jedna = najvyššia, päť najnižšia) sa dostanete zatiaľ cez dve brány – na úroveň dva a štyri. Samotná úroveň je aj pre vozičkára bezproblémová, ale na inú sa dá dostať len cez inú bránu, s výnimkou úrovne päť, kde je miesto schodov zošikmená plocha. Lavičky sú na úrovni štyri a päť, v tieni len na úrovni päť. V budúcnosti snáď budú otvorené aj brány z opačnej strany, ktoré vedú na úroveň tri a štyri. Úroveň jedna zostáva pre vozičkárov úplne nedostupná. Naháňačka pre nich je obmedzená vždy na jednu úroveň.

barokova_zahrada_05

barokova_zahrada_10

 
Čo dodať na záver

Nemáme patent na rozum, v drobnostiach sme sa mohli mýliť. Potešili by nás postrehy napr. takých nevidiacich a slabozrakých (pokojne pošlite, doplníme). V čom sa ale nemýlime je, že sme opäť zistili: „Zdravý človek“ ide v záhrade kamkoľvek, za menej času, menšiu námahu, kratšiu trasu – proste využíva priestor plnohodnotne. Tí ostatní sa naháňajú bočnými bránami, hľadajú miesto kde si konečne sadnú, či sa osviežia. Aj tu je proste Bratislava pre silných a zdravých. Ach áno, toto je baroko. Zabudol som…

 

Tu máte aspoň peknú foto stromčeka.

barokova_zahrada_09

 

ĎAKUJEM